Zážitky v ranom detstve výrazne ovplyvňujú našu schopnosť dôverovať sebe aj iným. V dospelosti sa odrážajú v našom prežívaní a vzťahoch. Nikto z nás si svoje prostredie detstva nevybral. V tom sme si všetci rovní. Z tohto poznania vychádza Teória súcitnej mysle. Ponúka porozumenie našim emóciám a následné spôsoby a zručnosti, ktoré vedia nastavenia z detstva vyvážiť. Náš každodenný život sa tak môže stať otvorenejší a pokojnejší.

Sociálna kohézia, alebo spoločenská súdržnosť, je termín, ktorý vedci vymysleli, aby popísali spoločenské sily, ktoré držia ľudské skupiny pokope. Niekedy hovoríme aj o „lepidle spoločnosti“. Pred dnes asi najsilnejším „lepidlom“ – národnou identitou – tu bola tá lokálna a náboženská. V čase silnej polarizácie, ktorá oslabuje, okrem iného, aj národné identity, bývajú tie lokálne a náboženské neraz tie najsilnejšie, ktoré človek má. Aké riziká, aké zodpovednosti, ale aj aké príležitosti to so sebou prináša, otvoríme v tejto diskusii.

V úvode prednášky sa pozrieme na fenomén náboženstva v súčasnej spoločnosti z religionistickej perspektívy. Nasledovať budú teologické myšlienky nad úlohou kresťana ako jednotlivca i cirkvi ako spoločenstva pri vytváraní sociálnej súdržnosti. V závere si predstavíme misijný model „prorockého dialógu“, ktorý zdôrazňuje aktívne zapojenie sa kresťanov do procesu Božej premeny a obnovy stvorenia.

Kresťania síce nepotrebujú štát, resp. špecifické politické zriadenie, majú totiž prísľub eschatologickej večnosti a pozemskú prítomnosť môžu považovať za prechodný stav. Dostali však v Ježišových slovách „Vy ste svetlo a soľ“ pozemskú úlohu, ktorá zaväzuje prinášať do väčšinovej spoločnosti pozitívne impulzy. Majú v tomto svete prorocký úrad. Apropo, soľ má ako dochucovací, tak aj dezinfekčný účinok.

V tejto prednáške sa pozrieme na rôzne výskumy, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť psychologické a sociálne javy, ktoré nám vstupujú do procesu polarizácie, ale zároveň na také, ktoré nám môžu pomôcť v procese depolarizácie. Pozrieme sa taktiež na množstvo praktických prípadových štúdií zo sveta i z domova.

V tomto diskusnom formáte si hlbšie preberieme osobné skúsenosti účastníkov konferencie s polarizáciou, prediskutujeme, v akých kontextoch ich zažívajú, v ktorých témach a budeme diskutovať, čo by mohli byť príklady dobrej praxe v kontexte účastníkov konferencie. Cieľom tohto formátu je vzájomná inšpirácia k budovaniu vyššej dôvery v spoločnosti. Každý účastník by mal odísť s nápadom, čo by vedel v praxi využiť v jeho pracovnom prostredí.

Facilitované diskusné cvičenia zamerané na objavovanie vnútorných bariér. Čo nám bráni rozprávať sa s ľuďmi s opačnými hodnotami? Čo nám, naopak, môže pomôcť? Kedy je to vhodné a kedy do toho vôbec neísť? S akým cieľom vstupujeme do diskusie s názorovým oponentom?

Pavol Bargár

je docentom na Katedre religionistiky Evanjelickej teologickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Profesijne sa zaujíma o vzťah teológie a kultúry, podoby náboženstva v súčasnej spoločnosti, misiológiu a medzináboženské vzťahy. Je tiež členom riadiaceho výboru Medzinárodnej rady kresťanov a Židov (ICCJ). Slúži ako výpomocný kazateľ Českobratskej cirkvi evanjelickej.

Hugo Gloss

je spoluzakladateľom a projektovým riaditeľom DEKK Inštitútu v Bratislave, ktorý sa venuje výskumu sociálnej kohézie, polarizácie a dôvery. Téme sociálnej kohézie sa venuje aj ako doktorand na Katedre sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Na Bolonskej univerzite a Univerzite Roma Tre v Ríme študoval medzinárodné vzťahy a v rokoch 2015 – 2022 koordinoval projekty Slovenskej katolíckej charity v Iraku, Sýrii, Libanone a na Ukrajine. Je ženatý a má štyri deti.

Pavel Hošek

vedie katedru religionistiky na Evanjelickej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Vo svojej práci výnimočne prepája svet teológie, religionistiky a literatúry, čím inšpiruje českú verejnosť svojím zanietením pre vzťah viery a kultúry. Ako kazateľ Cirkvi bratskej a autor kníh o duchovných rozmeroch diel Tolkiena, Lewisa či Hrabala otvára čitateľom dvere do mystického sveta príbehov. Jeho život je pestrofarebnou mozaikou akademického bádania, duchovného hľadania a lásky k slovu, ktorá oslovuje srdcia i mysle.

Pavol Kosnáč

je riaditeľom DEKK Inštitútu v Bratislave, ktorý sa venuje výskumu sociálnej kohézie, polarizácie a dôvery. Okrem toho je jediným slovenským súdnym znalcom pre náboženský extrémizmus. Je vedeckým pracovníkom Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a členom Kráľovského antropologického inštitútu (RAI) v Londýne. Doktorát z politológie získal na Masarykovej univerzite v Českej republike, predtým študoval religionistiku na Oxforde a v Bratislave.

Mária Tiňová

je psychoterapeutkou (ClinPsyD) a absolventkou psychológie s doktorátom z klinickej psychológie na University of Birmingham (UK). Pracovala v britskom národnom zdravotníctve (NHS). V roku 2015 sa vrátila na Slovensko, kde má súkromnú prax pocuvajme.sk. Absolvovala výcvik v Kognitívno-behaviorálnej terapii, Terapii zameranej na súcit a trumaterapii EMDR. Okrem individuálnej práce vedie aj Kurzy činorodého súcitu a kurzy Terapeutického rodičovstva pre rodičov detí v náhradnej starostlivosti. (Foto: Adam Rábara)

Lukáš Zorád

je riaditeľ, tréner a konzultant PDCS. Koordinuje projekty, najmä so zameraním na prevenciu extrémizmu, depolarizáciu či stratégie, ako sa vysporiadať s rôznymi online hrozbami od nenávistných prejavov až po organizačnú kyberbezpečnosť. Organizuje medzinárodnú konferenciu „Občianski aktéri v konfliktoch“. Baví ho vzdelávanie a je autorom viacerých metodických príručiek. V minulosti pôsobil ako rozvojový pracovník Človeka v Ohrození v Keni, Južnom Sudáne a Tanzánii, žil vo Walese a Nemecku.