Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe. K takémuto záveru prichádza sv. Augustín po tom, čo prežil mladosť plnú neviazaných sexuálnych zážitkov a pozemských dobrodružstiev v štvrtom storočí po Kristovi.
Ani dnes nie je ľahké nájsť sám pre seba odpoveď na otázku, čo mám robiť, aby som bol spokojný a šťastný. Doba spotreby a materiálneho blahobytu nám potichu nahovára, že je to vlastníctvo vecí. Niektorí nájdu čiastočné uspokojenie vlastného ja v práci. Snažia sa utíšiť nepokoj, majúci svoj pôvod v ľudskej pasivite. Sú tvoriví a spoločensky prospešní, no hrozí, že svoj život rýchlo opotrebujú.
Nezrozumiteľné vnútorné sily nútia niektorých robiť všetko preto, aby boli svojím okolím videní a rešpektovaní. Ako by sebahodnota mala svoj pôvod mimo hranice ľudskej osobnosti.
V neposlednom rade sú aj takí, ktorí spoznali, že otázka vnútornej spokojnosti a šťastí má čo dočinenia s čímsi, čo nás ľudí presahuje a zároveň kotví ľudský život v konkrétnych životných situáciách. My ľudia pre to po tisícročia používame označenie Boh.
V tichej meditatívnej modlitbe sa s ním v pravidelných intervaloch pokúšame spájať, rekapitulujeme svoj život, pýtame sa najtajnejšie otázky dotýkajúce sa zmyslu našej existencie. Otvárame sa mu so všetkými svojimi pochybnosťami a slabosťami a žiadame ho o nové mapy pre ďalšiu cestu.
Chceli by sme získať celý glóbus, dostávame však vždy iba jeho časť potrebnú pre nastávajúce mesiace života. Tak sa opäť v modlitbách vraciame k Nemu v nádeji, že nám odkryje účel nášho momentálneho pozemského pôsobenia. Nie vždy dokážeme nájsť odpoveď na to, prečo sa nám prihodilo to, či ono. Kde sme pochybili, či čo sme zanedbali.
V každom prípade, byť tu a teraz je pre mňa príležitosť. Podnecovať vo svojom okolí lásku, spravodlivosť a pravdu, je to potrebné a správne. Opäť sa modlím.